Jozef Leščák (1914-1996)
Náš významný farár, kňaz a vedec, profesor ThDr. Jozef Leščák sa narodil v decembri roku 1914 v Pečovskej Novej Vsi. Ako nadaný žiak a študent pocítil volanie Pána pracovať v Jeho službách. Kňazskú vysviacku prijal 16.júna 1940. Ako kaplán pôsobil najprv v Michalovciach, po roku v Bardejove a v roku 1944 v Sečovciach. V roku 1945 sa stáva profesorom morálky a asketiký. V r.1950 prijíma miesto správcu fary v obci Valaliky a hneď nato v roku 1951 sa stáva farárom vo Veľkom Šariši. Počas pôsobenia vo Veľkom Šariši spolupracoval s niektorými pracovníkmi múzea v Prešove archeologického ústavu, ale najmä s univerzitným profesorom Dr. Vojtechom Budínskym – Kričkom Dr.Cs, s ktorým sa spoznal ešte ako profesor teológie v Košiciach. Popri histórií a archeológií venoval sa aj štúdiu dejín umenia a numizmatiky. Bol znalcom historických umeleckých slohov a pamiatok. Aj sám bol tvorivým umelcom – maliarom.
V Kristovej službe tu pracoval takmer 40 rokov, do roku 1990, keď odišiel na zaslúžený odpočinok. Dr. J.Leščák bol osobnosťou všestranných intelektuálnych záujmov, ale predovšetkým horlivý kňaz dušou a telom.
Ernest Perháč (1915-1996) 
Ernest Perháč sa narodil 5. apríla 1915 v Chicagu v USA ako syn Andreja Perháča, pôvodom z Červenice a Márie Dijovej z Lipian. Rodičia sa zoznámili a zosobášili v USA. Keď mal 6 rokov, rodičia prišli aj s mladšou sestrou Cecíliou (2-ročnou) domov na Slovensko.
V roku 1921 si kúpili dom aj obchod s rozličným tovarom od Samuela Appla v strede obce Pečovská Nová Ves.
Syn Ernest navštevoval základnú školu v Pečovskej Novej vsi. Neskôr po ukončení základnej školy študoval na Štátnom reálnom gymnáziu v Prešove a po jeho skončení na Bohosloveckej fakulte v Košiciach a v Bratislave.
Za kňaza bol vysvätený v roku 1940. Primičná omša sa konala v Pečovskej Novej Vsi. V tomto roku dala obec cirkvi dvoch kňazov, Jozefa Leščáka a Ernesta Perháča. – viď spoločné foto.
V mladosti sa Ernest venoval športu. V roku 1931 na skautských majstrovstvách Slovenska ako 16- ročný záskal 1. cenu v skoku do výšky výkonom 158 cm. Súťažil aj vo vrhu guľou.
Navštevoval Hudobnú školu v Prešove, hru na klavír a ako samouk hral na organ a skoro všetky hudobné nástroje. Vo svojich farnostiach, kde neskôr pôsobil, sa venoval hudobne nadaným chlapcom a vychoval niekoľkých organistov. Hľadal spôsob ako si ľahko osvojiť noty a spracoval vlastnú klavírnu školu.
Ako 18- ročný sa venoval fotografovaniu. Za fotografiu suseda – rabína dostal hebrejskú knihu, ktorá ho sprevádzala po celý život a vzbudila v ňom záujem o štúdium hebrejčiny.
Prvú farnosť v Svinici prevzal po nebohom kňazovi Štefanovi Bečaverovi, hrdinovi druhej svetovej vojny.
Druhé pôsobisko bola Družstevná pri Hornáde. K farnosti patrilo aj pútnické miesto Malá Vieska. Atmosféru odpustu zachytil aj maľbou na obraze.
Počas kňazskej služby na Slovensku pomáhal nadaným žiakom pri štúdiu. Na jeho podnet odišiel napr. Štefan Zajac zo Svinice študovať do Prahy a stal sa docentom na Matematicko – fyzikálnej fakulte Karlovej univerzity a počas celého života boli v kontakte.
Mal záľubu v štúdiu cudzích jazykov a okrem angličtiny ovládal latinský, nemecký, francúzsky, maďarský, španielsky, hebrejský a čínsky jazyk.
V roku 1966 počúval novoročný prejav amerického prezidenta, v ktorom hovoril, že všetci tí, ktorí sa narodili na území USA, sú americkí občania. Na základe tejto správy požiadal o americké občianstvo a keď ho obdržal, požiadal o vysťahovanie. Kvôli tomu musel okamžite zanechať pastoračnú činnosť, opustiť farnosť a až po polroku plnom obáv a neistoty dostal povolenie na vysťahovanie.
V roku 1967, po 46-tich rokoch, ktoré prežil na Slovensku, sa teda vysťahoval do USA. Ani tam na svoju rodinu, farníkov a Pečovskú Novú Ves nezabudol a pomáhal duchovne aj finančne.
V USA pôsobil v diecéze Galveston – Houston ako kňaz vo viacerých farnostiach – Houston, Rosenburg a Texas City. Pri návštevách nemocníc a väzení využíval znalosti cudzích jazykov. Dobré vzťahy s farníkmi sú zachytené aj na mnohých fotografiách. Pôsobil ako duchovný na prvej rekreačnej lodi, ktorá po karibskej kríze zakotvila na Kube.
Rodinu na Slovensku – matku, sestru Cecíliu Fedákovú, Matildu Feckovú a brata Cyrila Perháča s rodinami navštívil ešte dvakrát. Naposledy, v roku 1988, sa stretol aj so spolužiakmi z gymnázia, farníkmi a priateľmi. Posledné roky života trávil v rezidencii pápeža Jána XXIII. kde 14. októbra 1996 ako 81-ročný zomrel.
Lukáš Peechi (1546/1548-
Lukáš Peechi sa narodil okolo roku 1546 – 1548 v Pečovskej Novej Vsi. Po domácom vzdelaní Peechi študoval na krakovskej univerzite, kde získal titul bakalára práva. Tu sa spoznal aj s Mikulášom Telegdim, neskorším ostrihomským kanonikom a zakladateľom prvej katolíckej kníhtlačiarne v Trnave. Niekedy okolo roku 1577 sa Lukáš Peechi usadil v Trnave, kde sa v roku 1573 po smrti právnika Antona Melíka stal právnikom Ostrihomskej kapituly sídliacej od roku 1526 v Trnave. Peechi bol od roku 1577 najbližším spolupracovníkom Mikuláša Telegdiho, administrátora ostrihomského arcibiskupstva v Trnave. V jeho kníhtlačiarni sa tlačili a vydávali aj jeho práce. Ako vzdelanec doby okrem chorvátskeho jazyka ovládal aj latinu, poľštinu, nemčinu, maďarčinu, čo dokumentujú aj mnohé jeho práce. Okolo roku 1580 sa oženil s Martou a mali dvoch synov: Imricha a Ladislava. Popri literárnej činnosti L. Peechiho nemožno obísť jeho grafickú tvorbu. Jeho drevorezby v čase, kedy sa v kníhtlači na Slovensku len začínali objavovať ilustrácie, sú ich najväčším prínosom. Keď si uvedomíme, že písal, prekladal, redigoval, ba roky viedol Kapitulskú kníhtlačiareň, treba vyzdvihnúť aj jeho grafickú tvorbu – najbohatšiu na Slovensku v 16. storočí. Lukáš Peechi napísal veľa prác, prekladal, redigoval, poznal gréckych a rímskych klasikov, písal verše. Že bol dobrým právnikom, potvrdzuje úrad fiškála Ostrihomskej kapituly. Aj jeho ďalšie vedomosti z botaniky, knižnej kultúry a poznanie kníhtlače ho zaraďujú medzi významných rodákov z našej obce.
István Bornemisza (1917-2006)
István Bornemisza narodil 24. novembra 1917 v Budapešti ako syn kráľovského komorníka Istvána Bornemiszu. Po rozpade monarchie jeho rodina žila v Pečovskej Novej Vsi, kde vlastnila tri kaštiele a hospodárila na svojom rozsiahlom panstve. Už jeho otec sa venoval charite a podporoval katolícku cirkev. István Bornemisza absolvoval ako premiant piaristické gymnázium v Pécsi, vyštudoval právo v Miskolczi a doktorát práva získal na Pázmaneu v Pécsi . V druhej svetovej vojne bojoval na východnom fronte, na Slovensko prišiel ako vojak 1. Československého armádneho zboru. István sa oženil s Martou Fűzy. Veľkou ranou pre rodinu i Istvána bolo odvlečenie jeho otca do Sovietskeho zväzu na Gulag, odkiaľ sa nevrátil. Po roku 1948 sa stal bezpečnostný technik v Tatranskom národnom parku, bol literárne mimoriadne činný. Napísal sedem kníh a množstvo básni. Miloval kone, a spolu so svojim bratom Žigmundom obnovili tradíciu jazdeckého športu v Tatrách. Po roku 1989 sa začal venovať charite. Za jeho služby bol 20. januára roku 1995 vysvätený za rytiera Rádu Maltézskych Rytierov ako prvý občan Slovenskej republiky.
Jozef Leščák (1914-1996)
A prominent pastor, priest and scientist, Professor Fr.. Joseph Leščák was born in December 1914 in Pecovska Nova Ves. As gifted pupils and students felt the call of the Lord to work in his service. Ordination adopted 16 June 1940. As a chaplain, he worked first in Michalovce, after a year in Bardejov and in 1944 in Sečovce. In 1945, he becomes professor of moral and ascetic. In 1950 receive local administrator of the parish in the village Valaliky whereupon in 1951 has become a parish priest in Velky Saris. During his work in Velky Saris has worked with some of the staff may Prešov Archaeological Institute, but especially with university professor Dr. Vojtech the Buda – Krick Dr.Cs with whom he met while still a theology professor in Kosice. In addition to history and archeology He also studied art history and numismatics. He was expert in historical styles and monuments. He himself was a creative artist – painter.
In the service of Christ’s worked here for almost 40 years, until 1990, when he went to the well-deserved rest. Dr. J.Leščák was a versatile personality intellectual interests, but above all, eager priest, body and soul.
Ernest Perháč (1915-1996)
Perháč Ernest was born April 5, 1915 in Chicago, USA, the son of Andrew Perháč, native of Orange and Mary Dijovej of Lipian. Parents become familiar and married in the United States. When he was 6 years, parents also came with a younger sister Cecilia (2-year) home to Slovakia.
In 1921, they bought the house and store a variety of goods from Samuel Apple Pečovská center of the village Nova Ves.
Son of Ernest attended primary school in Pecovska Nova Ves. Later, after completing primary school he studied at the grammar school in Prešov and after the Theological Faculty in Košice and Bratislava. He was ordained priest in 1940. Primičná Mass held in Pecovska Nova Ves. This year, the village gave the church two priests and Ernest Joseph Leščák Perháč. – See shared photos.
In his youth, he devoted Ernest sport. In 1931, the scout championship of Slovakia as a 16-year Žaškov first prize in the high jump performance 158 cm. Also he competed in the shot put. He attended music school in Presov, piano and as a self-taught playing the organ and almost all musical instruments. In his parish, where he later worked, he devoted himself musically gifted boy and brought several organists. Looking for a way to easily acquire music and design own piano school.As 18-year old was devoted to photography. For photo neighbor – the rabbi got Hebrew books that accompanied him throughout his life and aroused in him an interest in learning Hebrew.
The first parish in Svinita took over The late priest Stephen Bečaver, a hero of World War II. The second realm was Druzstevna at Canyon. The parish included the pilgrimage site of Mala Vieska. The atmosphere forgive captured and painting the picture.
During the priestly ministry in Slovakia he helped to talented pupils in the study. On his initiative as he left. Štefan Zajac from Svinice study in Prague and became an Associate Professor of Mathematics – Physics of Charles University and throughout their lives have been in contact.
He had a passion for learning languages other than English and dominated the Latin, German, French, Hungarian, Spanish, Hebrew and Chinese. In 1966 New Year listened to a speech by US President, in which he said that all those who were born in the US are US citizens. On the basis of this report, he has asked for US citizenship and its receipt, requested the eviction. Because he had to leave immediately pastoral activity, leave the parish and to the half full fears and insecurities got permission to remove.
In 1967, after 46 years of their fans, who lived in Slovakia, thus emigrated to the United States. Even there for your family, parishioners and Pečovská Nová Ves forget and helped spiritually and financially. In the US he worked in the Diocese of Galveston – Houston as a priest in several parishes – Houston, Rosenburg and Texas City. When visiting hospitals and prisons used foreign language skills. Good relations with parishioners captured on many photographs. He served as the first spiritual pleasure boats that docked along the Caribbean crisis in Cuba.
Slovakia family – mother, older sister Cecilia Fedákova, Matilda Fecková and brother Cyril Perháč with families visited twice. Last time, in 1988, also met with classmates from high school, parishioners and friends. Last years of life spent in the residence of Pope John XXIII. where 14 October 1996 as a 81-year-old died.
Luke Peechy (1546 / 1548-
Luke Peech was born around 1546 – 1548 in Pecovska Nova Ves. After Home Education Peech studied at the Krakow University, where he earned a Bachelor of Laws. There he met with Nicholas Telegdi, later canon of Esztergom and founder of the first Catholic book printer in Trnava. Sometime around 1577 Luke Peech settled in Trnava, where in 1573 after the death of lawyer Anton Melik became a lawyer Esztergom chapter residing since 1526 in Trnava. Peech was in 1577 by Nicholas Telegdiho closest collaborators, administrator of Esztergom archbishop of Trnava. In his kníhtlačiarni they were printed and issued and its work. As scholar period in addition to the Croatian language and dominated the Latin, Polish, German, Hungarian, which is documented by many of his works. Around 1580 he married Martha, and had two sons: Imrich and Ladislav. In addition to literary activities L. Peechiho can not bypass the graphic creation. His woodcuts at a time when the letterpress in Slovakia just started popping illustrations are their biggest asset. When we realize that he has written, translated, edited and even years led Kapitulská printing house it must be distinguished by its graphic creation – the richest in Slovakia in the 16th century. Luke Peech wrote many works, translated, edited, knew Greek and Roman classics, wrote poetry. It was a good lawyer, certifying authority Fiskaal Esztergom chapter. And the other knowledge of botany, book culture and knowledge of the printing press it among significant natives of our community.
István Bornemisza (1917-2006)
István Bornemisza born November 24, 1917 in Budapest, the son of the king’s chamberlain István Bornemisza Museum. After the collapse of the monarchy, his family lived in Pecovska Nova Ves, which owned three mansions and it managed on his extensive estate. Already his father devoted himself to charity and supported the Catholic Church. István Bornemisza graduated as valedictorian Piarist grammar school in Pécs, studied law in Miskolczi and a doctorate in law from the Pazmaneum in Pécs. In World War II he fought on the eastern front, in Slovakia came as a soldier of the 1st Czechoslovak Army Corps. István married Martha mustache. The big blow for the family and Istvan was his father’s deportation to the Gulag Soviet Union, where it is returned. After 1948 he became safety technician in Tatra National Park, it has been extremely active literary. He has written seven books and a number of poems. He loved horses, and together with his brother Sigismund renewed the tradition of equestrian sport in the Tatras. After 1989, he began to charity. For his services he was 20 January 1995 ordered a knight of the Order of the Knights of Malta as the first citizen of the Slovak Republic.
